Založiť webovú stránku alebo eShop
Archív 2009

Vitajte na stránke kenny.wbl.sk v sekcii Archív 2009

Úpravu tohto bloku zahájite dvojklikom...

 

Rok 2009
Oravská Lesná                                                                                25- 27.12
Pár dní sme rozmýšlali , či pôjdeme na Oravu. Moje rozhodnutie bolo spontánne a rozhodla som sa na štedrý deň večer. V piatok sme išli 9:20  vlakom do Žiliny a odtiaľ nás Roman zaviezol do Oravskej Lesnej. Po príchode sme sa spoznali s Brzďom, ubytovali sa a spoznali okolié hory.  Roman so šteniatkom ešte chvíľu ostali a potom sa vybrali domov. Nad večer nás opustil aj Brzďo , takže sme mali chatu pre seba. Porozprávali sme sa, ustlali a išli okolo 11 spať. Na druhý deň sme sa dohodli, že sa prejdeme na skanzen vo Vychylovke. Na sedlo Demänová nám to trvalo nejakú polhodinu, odtiaľ sme vyšli na rozhladňu, kde sme sa porozhliadali po okolitých horách. Pokračovali sme v ceste na Vychylovku- Chmúrovci po ceste. Veľmi sme si želali nejakú cestu cez hory, ale žiadna skoro nebola. Po nejakej hodine a pol sme sa dostali k cieĺu. Kedže už bol december sezóna bola ukončená, takže sme mali vstupe zadarmo. Popozerali sme si celý skanzen až mi začala byť zima. Bolo tam pekne, dokonca aj starý vodný mlyn tam bol. To by bolo treba vidieť na vlastné oči. Po nejakej hodine sme sa stretli a išli domov. To sme už išli rýchlejšie aby sme sa zahriali. Za nejakú hodinu a pol sme prišli k sedlu a následne sme sme išli smerom h horám po ceste. Videli sme nádherný výhlaď na Tatry, Fatru, Rozcutec atď. Po chvíli sme už konečne išli na chatu okolo chaty Slniečko. Zo smerovníku sme išli na kopec, kde sme sa pokochali výhľadmi a išli späť na chatu. Cesta nám trvala 6 a pol hodiny. Na chate bolo príjemné teplo a von sme vyšli až večer, keď sme išli venčiť našich psov. V nedeľu sme vstali a za chvíľu išli sme venčiť do hôr. Vrátili sme sa o 10 a už na nás čakal Roman, zbalili sme sa a okolo 12 sme vyrazili a vlak sme skoro nestihli. Prišli sme domov okolo 3. Fotky nájdete tu.
 
World Dog Show                                                                                            10.10
Ráno sme išli vlakom 8:56. Išli s nami Luca, Miša, Lenka, Peter a Roman. Cesta trvala nejakú hodinu. Z Bratislavy sme išli autobusom na Inchebu. Vo vstupnej hale tam boli veľke plemená. Popozerali sme to tam. Stretli sme tam aj kamarátov z tábora. Konali sa tam MS v Obedience, na ktoré sme sa prišli pozrieť. Bolo to pekné. Boli sme tam do nejakej štvrtej. Popozerali sme všetkých psov. Konala sa tam Klubová výstava retrieverov a boli sme sa tam pozrieť. Psíkovia boli pekný. Domov sme išli vlakom o 18:00. Fotky sú tu
 
Dogtrekking Lúčanskou Fatrou                                                                 2.- 4.10
V piatok nám išiel vlak 17:20 do Vrútiek. Prišla som tam 5 minút pred odchodom. Keď už prichádzal vlak sme sa po ňom rozbehli, rýchlo sme sa snažili nastúpiť (dokonca aj Kenny nastúpil a to vlak nikdy predtým nevidel, aká som bola rada). Vlak som strašne plný a predierať sa tadiaľ aj so psami nebolo najlepšie. Bola som rada, že sme si konečne sadli. Čakala nás hodina a pol cestovania vlakom. Čas rýchlo utekal. V Žiline nastúpil Roman a pokračovali sme v ceste. Vo Vrútkach nás čakala Aďa so psami, Peťa s Mercy a Michal s Bennym. Spoločne sme sa vybrali na cvičak. Vybalili sme sa a začali stavať stan. Potom sme sa išli trochu zohriať k ohníčku a zároveň sa porozprávať. Všetci sme išli okolo 11 spať. Kedže nám bola strašná zima, tak sme sa o 4 zobudili. Potom sme sa pokúsili zaspať a vstali sme až o 7. Ráno bola zima, takže skoro každý si dal rozcvičku (beh) okolo stanu. Nachystali sme si batohy, prihlásili sme sa a pomaly sa začalo štartovať. Vyrážala som o 7:30 v poradí tretia. Počkala som na Moniku a išli sme spolu. Dlhšiu dobu sme išli po ceste, čo ma nebavilo.  Keď už sme konečne vošli do hôr sa nám šlapalo lepšie a po sedlo Javorina to bolo také všelijaké. Bolo tam dosť kopcov, čo som nečakala. Skoro všetci nám dobehli tak sme po sedlo išli v skupinke. Tam bola taký strmý kopec tak sme sa porozdeľovali, my sme boli za Emily. Na mape vyzeralo všetko bližšie. Nakoniec sme sa dostali k Minčolu a odtiaľ sa na Križavu išlo dobre. Cestou sme stretli aj veľa turistov. Dávno som nevidela toľko po kope. Blízko vysielača na nás vyletel NO a začal sa s Kennym byť. Bola som strašne "rada". Naštastie bol v poriadku a mohli sme pokračovať. Od vysielača sme išli zasa po ceste a dosť dlho. Prešli sme cez nejakú chatovú oblasť. Pokračovali sme po lesných cestičkách. Keby som neišla po značke, už by som si myslela, že som sa stratila. Už som sa aj turistov pýtala na cestu aby som sa utvrdila, že idem dobre. Nakoniec po nejakej hodine sme vyšli z lesa a dobehla nám Monika a spolu sme išli po vlastnom značení. Cesta zo stráne do Vrútiek sa mi zdala nekonečná. Nakoniec sme vyšli v nejakej dedine pri Vrútkach a to bolo k cieľu kúsok. Stretli sme Romana ten nám ešte vysvetlil cestu aby sme tam trafili a za pár minút sme vošli do takej uličky, kde bol cvičák blízko. Dostavili sme sa do cieľa. Trasu dlhú 35 km, prevýšenie 1600 m sme zvádli za 8 hodín. Po nás ešte prišla Aďa, Ala, Peťo a Lenka. Večer boli ešte výsledky. Celkovo sme v kategórii DTW skončili 4. zo 7. Aj tak je to dobré pre mňa prešla som si peknú trasu. Večer sme všetci spali pri ohníčku. Bolo tam teplúčko. Ráno o 9 sme vlakom išli domov. Pred 11 som bola na stanici a potom som išla domov. Fotky sú tu. Na prvej fotke je naša trasa: Z vrútok po čiernej, potom na zelenú na sedlo Javorina a odtial po červenej na vysielač Križava a odtial po žltej značke a napojíli sme sa na čiernu (vlastnú) trasu. Na druhom obrázku je náš diplom. Obydva obrázky sa dajú zväčšiť.
     
 
 
Fotenie                                                                                          18.9
Mali sme stretnutie o 16:00 na cvičáku v ML. Keď som tam prišla boli tam už všetci (Lucia s Besy, Veronika s Borekom a p.uč). Poodkladala som si veci a išlo na fotiť na SVP v Ba, kde by sa mali v kruhu ČSV objaviť aj naše fotky. Najskôr poslušnosť a potom rôzne polohy canisterapie a pod. Na konci sme mali ešte aj Agility, ktoré spravil celkom slušne (musela som ho brzdiť). Strávili sme tu nejakú hodinu a pol. Prišla som domov nejako pred 6 hodinou. Niektoré fotky nájdete tu a moje video z Agility tu
 
Letný výcvikový tábor Jelenec                                                              3- 9.8
V pondelok okolo 15:00 sme výrážali a išli sme do Jelenca do tábora. O 17:00 sme tam došli, už tam všetci boli, prvé čo som uvidela bola krásna borderka Arthur. Ubytovali sme sa, vybalili a išli sme na obed. Po ňom sme išli na náš prvý tréning, ktorý bol super a naučila som sa veľa nových vecí. Večer sme sedeli pri ohníčku, rozprávali sme sa a spoznávali. Cvičili sme vždy ráno po raňajkách a večer po večeri. V stredu sme sa išli prejsť do dediny Kraľovany pod Tribečom. Bola to dvojhodinová prechádzka, počas ktorej nám pršalo. V štvrtok sme sa išli naobedovať na hrad Gýmeš (cestou späť sme mali štastie, žesme išli rýchlo, lebo keď sme prišli do táboriska začalo pršať). Do piatku sme sa chystali na skúšky, všetkých nám pripravovala výcvikárka Veronika Toholová. V sobotu po raňajkách sme išli robiť skúšky, v poradí sme išli 5. Kenny si viedol super a od minulého roky urobil obrovské pokroky, čo uznala aj vedúca tábora a rozhodkyňa. Som rada, že som si mohla takéto niečo vyskúšať, naučila som sa nedotíkať psa a pozerať neustalé na rozhodcu a počúvať čo hovorí(v tomto to bolo stažené). Skúšky sa zúčastnili 6 psovody, všetci skúšky spravili. Výsledný súčet bodov: Veronika Toholová a Endy Červené zlato (bradáč malý) 95 bodov, VD
Soňa Struhárová a Kenny (bez PP, GR) 94 bodov, VD
Dušan Kovačič a Wendy (s PP, staford) 93 bodov, VD
Dušan Kovačič a Kira (kríženec dogy a staforda) 92 bodov, VD
Katarína Hrivňáková a Kana (bez PP, NO) 91 bodov, VD
Karol Lebedýnsky a Nero (bez PP, NO) 87 bodov, D
 
Po večeri sa konal ešte aj pretek, ktorý bol skôr pre zábavu, boli tam rôzne zábavne disciplíný od slalomu so psom s pohárom cez rôzne preskoky až po prejdení kladiny inakšim spôsobom. Pretek skončil takto:


1. Soňa Struhárová a Kenny (GR) 

2. Veronika Toholová a Asta (NO)

3. Eva Jedlovská a Beaumont Dagchells "Andy" (GR)

4. Dušan Kovačič a Wendy (s PP, staford)


5. Beata Hideghétyová a April Miracle Shadow Flame "Arthur" (BOC)

6. Michaela Demková a Bugsy (RR)

7. Vladimír Neumann a Sally (RR)

8. Lenka Žákovicová a Kiara (GR)

9. Katarína Hrivňáková  a Kana (NO)

10. Jozef Gabriš a Aron (RR)

11. Karol Lebedýnsky a Nero (NO)
 

12. Dušan Kovačič a Kira (kríženec dogy a staforda) 


Dostali sme krásne ceny, každý dostal diplom s Kennyho fotkou, ja som zvlášt dostala banner a 15 kg granule Arion a krásny pohár (1. v živote). Ďakujeme za ceny. V nedeľu po raňajkách sa ešte konal psí karneval, zvíťazila Playmate Aisha. Niektorými umiestneniami nie som si istá, ale približne to bolo takto. Fotky a videa doplním neskôr, keď mi to príde na dvd. Pár videí je tuMoje video zo skúšky je tu.

V. Novomestký dogtreking                                                                 31.7- 2.8

V piatok som išla o 11 na ihrisko, odkiaľ ma zobrl Ewkin tato na kamennú. Mala som cestovnú tašku a batoh. Bolo to ťažké, naštastie mi pomohla Aďa. Na chatu sme prišli pred 12. Bolo tam pár ľudí. Za nejakú hodinu prišla Luca a potom ostatní. Začali sa stavať stany.  Čas rýchlo utekal a nálada tam bola úžasná. Okolo 11 sme išli spať. Ráno som sa zobudila o 4:10 a začali sme sa pomaly chystať. Luca už bola hore a pomaly sme svojim rozprávaním všetkých zobudili. Nakoniec všetci spali a okolo 5 sme išli na štart. My sme išli v poradí druhý. Začiatok bol super, pri našom 1. kontrolnom bode (smerovník Pod Drapliakom) sme stretli Lucu a Kenny sa začal ťahať a to mu vydržalo celú cestu. Miestami sme si pobehali. Potom sme išli po obchodnej ceste až do Višnového. Pri ceste bol 2. k. b. a tým boli brezové lavičky. Vo Višnovom sme sa napojili na zelenu značku a prišli sme k tabuli NPR Čachtický hradný vrch, tá bola 3. k. b.  Tuto som trochu pozmatkovala, lebo na papieri bolo zle napísané. Potom som sa opravila a vyšlapala som si kopec a na ňom bola tá istá tabula. Tu som zase hladala, kde je modrá značka. Uvideli sme Romana s Delly a išli sme po ňich. Kedže som si uvedomovala, že som stratila pol hodinu, som nejaké 3 km behala. Išli sme na Veľky Plešivec a cesta bola dobrá. Bol tam chládok a pofukovala. Za nejakú hodinu po vyšlapaní kopca sme tam prišli. Zapísali sme sa do Návštevnej knihy, odfotili sme 4. k.b. a pokračovali sme ďalej. Išli sme dosť dlho dole kopcom. Prišli sme do dediny Ošmek a odtiaľ to bola pol hodina do dediny Šípkové. Cestou sme stretli Romana, ktorý nám povedal, že Luca je 4-5 minút pred nami, to ma nakoplo a valila som do dediny. Za 10 min. sme tam boli stretli sme sa s Lucou a odfotili sme 5. k.b. a tým bol smerovník. Cestou tam som mala viac energie ako cestou späť. Keď som išli po lúkach som stretla Čerwa a Mira.  Pokračovali sme ďalej. Za chvílu sme boli v dedine Ošmek a na Veľky Plešivec to bola nejaka hodina cesty a išli sme po kopcoch. Z Plešivca sa išli super a za pol hodinu som dobehla Lucu a išli sme spolu. Vo Višnovom sme išli inakšou cestou. Pokračovali sme po žltej značke cez kopec Hrabutnicu, ktorý mi dal poriadne zabrať. Keď som videla tabuľu Pod Drapliakom som vedela, že sme už blízko, mala som chuť behať, ale s Lucou sme si dali dohodu. Prišli sme na chatu pred 13:00, Čerwo s Romanov tam už boli. Trasa bola dlhá 55 km, zvládli sme ju za 7 hodín a 48 minút. Skončili sme na krásnom 2. mieste. Tešim sa o rok. Fotky sú tu.

Dubník                                                                                         26.7

O 7:00 sme sa stretli pri Kačabare a chystali sme sa na Dubník. V tento deň mal premiéru aj Kennyho nový postroj. Do višnového sme išli po žltej a po obchodnej ceste. Trasa bola super, boli tam aj kopce, ale dalo sa to vyšlapať. Celú cestu sa Kenny ťahal, čo bolo niekedy super. Z Višnového sme išli po modrej značke do Vaďoviec a cesta bola zlá. Kedže včera pršalo tak tam bolo bahno a mala som krásne topánky. Do Vaďoviec sme došli na nejakú hodinu a zrozna popri nás tiekol potok, tak som Kennyho pustila. Z Vaďoviec na Dubník bol iba kúsok. Na začiatku bola mapa, tak sme študovali a rozmýšlali, kde nabudúce pojdeme. Cesta na Dubník nám trvala 4 hodiny. Išli sme na druhú stranu nádrže, kde sa Kenny poriadne vyšantil vo vode, preplával polovicu nádrže a samozrejme nechýbalo váľanie aby neostal suchý. Kennyho hyperaktivita stúpala, tak som ho cvičila prvky tanca. Išli sme domov. Cestou späť sme išli rýchlejšie. Vo Vadovciach nás opustila Aďa a išli vlakom, pretože Rick nemá labku v poriadku. Pustil sa do nás taký ovčiak, lepši povedané do Fergie a Kenny si svoju svorku ochránil, tak toho vlčiaka kúsol a poriadne. Do Višnového sme došli za pol hodinu a odtiaľ sme išli do mesta inakšou cestou. Najskôr sme išli po zelenej značke a potom znova po žlte. Vyšlapati sme si Hrabutnicu a musím povedať, že to je dosť strmý kopec a človek tam môže veľmi ľahko prísť k úrazu. Na vrchole som videla tabuľu Pod Drapliakom a už sme vedela, že sme pár minút od chaty. Ku chate sme prišlio 16:10, pri kačabar sme prišli o 16:30 a ku Aďe sme prišli o 17:00. Prvýkrát sme sa zviezli výťahom a Kenny sa absolútne nebál, som rada. U Aďi Kenny celý čas vrčal na seba v zrkadle. O 18:00 sme išli na cvičak, kde tentoraz prišla Katka s borderkami Olympiou a Oriankou. Necvičili sme iba sme sa rozprávali. Potom sme išli k jazerám a o 20:00 sme išli konečne domov. Prešli sme 40 km za 8 hodín. Fotky sú tu.

Vysoké Tatry                                                                                    2.7

Išli sme na školský výlet do Tatier. Ráno som išla o 6:18 autobusom do mesta a odtiaľl som cestovala 3 hodiny vlakom do Popradu. Následne sme sa zviezli do Tatranskej Lomnice. Odtaľ sme si prešli iba kúsok a boli sme už pri lanovkách.  Išli sme kabínkovou lanovkou a výhlaď na tiehory bol úžasný. Zviezli sme sa až po Skalnaté pleso a odťial sme išli hodinu a pol po kameňoch k hrebienku. Cesto sme videli aj Studený potok. Bol to úžasný pohlaď. Potom sme sa zviezli pozemnou lanovkou až k Tatranskej Lomnici. Naspäť sme išli vlakom až do mesta, kde sme prišli o 21:00. Odťial ma sestra doviezla až domov. Škoda, že som tam nemohla íšt aj so psom. Verím tomu, že sa sem ešte vrátim, chcela by som isť pozrieť až na Lomnícky štít. Fotky nájdete tu.

Výlet na Javorinu                                                                                1.7

Zraz sme mali o 10-tej v prieseke. Išla som aj s Luciu a Besy. V tom najváčšom horku sme išli hore zjazdovkou (pekný kopec). Keď sme už konečne boli hore sme pokračovali a išli sme na Hrubú Stranu. Boli sme tam za hodinu. Už nebolo až také horko tak sa nám išlo celkom dobre. Išli sme do Cetune. Boli sme tam za chvílu. Boli sme unavené a dali sme si kofoly (2). Dobre sa nám sedelo tak sme tam boli dosť dlho. Boli sme oddýchnuté tak sme pokračovali na takú dedinu (alebo čo to bolo) u Haruštákech. Boli sme tam za nejakú hodinu. Posedeli sme si tam a pokračovali sme na Holubiho chatu. Cesta bola nekonečná. Čakali sme kedy príde zákruta a za ňou parkovisko a chata. Cesta tam trvala 2 hodiny. Prvýkrát som bola na Javorine. Stretli sme tam vlkodava, ktorý bol dosť veľký. Išli sme na vysielač, ale hrmelo a blískalo tak sme sa vrátili. Čakali sme tam či nebude pršať. Nič sa nedialo. Išli sme konečne domov. Cestou späť dostali naši psy toľko energie, že stihli aj aportovať. Išlo sa super, nebolo teplo, fúkalo a išli sme rýchlym krokom. U Haruštákoch sme prišli za nejakú hodinu aj pol. Na cetunu sa to dalo. Zas sme išli na kofolku. A potom som už iba čakali kedy budeme na Hrubej stranej. Za nejakú hodinku sme boli na zjazdóvke, ktorá sme si zbehli a už konečne domov. Prišla som o 19:00. Cesta mala okolo 30 km. A trvala 9 hodín, mali sme veľa prestávok, takže by sme to spravili aj rýchlejšie. Fotky sú tu.

Rozlúčkový dogtrekking                                                                           27.6

Stretli sme sa o 10-tej na školskom ihrisku. Nakoniec sme prišli 3 a p. uč. Odchádzali sme neskôr a mali sme na pláne ísť do Novej Bošáce. Nemohli sme ísť až priamo tam, lebo malo pršať a nechceli sme zmoknúť. Bolo dusno, teplo a vôbec vietor nefákal. Keď sme boli na takej lúke pri Bošáci, dali sme si prestávku. Potom sme išli skoro tou istou cestou domov. Keď sme boli už v dedine začalo pekne liať a ja som bola ešte ďaleko od domu, tak som riadne zmokla. Domov som prišla o 14:30. Pár fotiek sú tu.

Koncoročná skúška všestranného výcviku psov                                                   13.6

Vtento deň sa konala naša krúžkarská súťaž. Stretli sme sa okolo 4 aby sme pripravili pár vecí. Potom sme prišli domov o 5 a o pol sme mali už byť škole. Ja som samozrejme nestíhala a tak sme prišli neskôr. Netrvalo dlho a už sa schádzali ľudia. O 6 sme mohli začať. Najskôr sme spravili naše spoločné predstavenie, potom sme sa rozdelili na začiatočníkov a pokročilých. Mali sme kratké predtavenie, ktoré obsahovalo slalom, plazenie, preskoky a poslušnosť. Išli sme nabok a na rad išli začiatočníci. Potom išli na rad tance. Prvá sa nám predstavila Natalia s Denym a ukázali nám pár cvikov bez hudby (nebol zviknutý). Potom sa nám predstavili Lenča a Miša a ukazovali nám pekný tanec aj s kruhmi. Prišla na rad poslušnosť. Prvá išla Besyna a Lucia, ktorý nám predviedli peknú poslušnosť. Privolačka bola najlepšia, Besy začala cikať. Aspoň sme sa zasmiali. Potom sme prišli na rad my, Kenny bol super(bol hypeaktívny, čo mi uľahčilo prácu), akurát zmenil povel vysielanie vpred na poklonu vpred a ešte sa nechcel odemňa olepiť v privolačke. Časom sme boli najlepší (sa mi zdá) 4:41. Potom išla Veronika s Borekom, Peťa s Betty a ďalej neviem. Po poslušnosti sme mali ísť konečne tancovať. Najskôr išla Luca s Besy a jej cowbojským tancom. A potom sme išli my a tancovali sme na pieseň od Lou Begy - Mambo No 5. No tanec nám nevýšiel kedže si Kenny robil skoro, čo chcel (furd na mna vyskakoval a chcel sa hrať). Odtancovala som to celkom dobre. Potom sme išli dráhu s takým poradím ako predtým. Kenny si zmyslel, že dráhu nechce robiť, tak to tak dopadlo, že mi zle nabehol na slalom a viackrát sme museli opakovať skoky cez pmneumatiky. Všetci dosúťažili a už sme iba čakali na výsledky. Dlhé čakanie sme si niektorý išli spríjemniť prechádzkou do lesa. Nakoniec verdikt pre skupinu pokročilých bol takýto:

1. Lucia Kolenčíkova a Besy smol jony (NO)
2. Soňa Struhárová a Kenny (GR)
3. Lenka Drobná a Besy (LR)
4. Michaela Demková a Bugsy (RR)
5. Miriam Štefancová a Ajo (čivava)
 
Všetci dostali trofeje, diplomy, žuvacie kostičky, letaký, bloky, kalendáre, balóniky, poháre (2.miesto) a usb klúč (1.miesto).
 
Skupina začiatočníkov:
1. Natália Bulejková a Deny (x kokra)
2. Michal Kolenčík a Nelly (RTW)
3. Veronika Holáňová a Borek (cavalier)
4. Darina Hornáčková a Beny (x border collie)
5. Petra Kucková a Betty (x hovawart)
6. Martin Križan a Keny ( x LR)
 
Potom sme išli domov a cestou sme museli ešte počkať na psov, kým sa uráčia vrátiť. Súťaž končila asi o pol 9 a prišli sme domov o pol10. Fotky zo súťaže sú tu.

Ďalší smutný deň                                                                                 4- 5.6

Poobede asi okolo pol 4 som išla venčit a cvičiť na školské ihrisko. Išla s nami Lenča a Miša. Keď sme tam prišli boli tam naši spolužiaci a ja som išla si zabehať dráhu a potom som si išla prtipraviť svoj tanec a povymýšlať čo tam doplniť. Docvičili sme išli sme horom cez hory, kde sme stretli pustené kone. Zaniesli sme ich a pokračovali sme ďalej. Prišli sme domov nejako o 5 a ja som išla domov pozerať filmy. Pred deviatu mi sestra kričí, že Kenny silno krváca z nohy. Pravdepodobne na niečo stupil (veterinárka hovorila, že asi sklo). Tak som si išla zobrať kapesníky a snažila som sa mu to zastaviť nejakú polhodinu sa nič nedialo a kedže som bola sama doma som zavolala mame a nech to vybavia aby niekto pre nás prišiel. Zranenie mal tam, kde sú plávacie blany a bolo dosť hlboké. Nakoniec pre nás prišla sestra a Miro. Kedže náš veterinár nebol doma, tak sme išli k Čicalovej a bola ochotná Kennyho ošetriť. Dala mu najskôr definfekciu a potom 2 obväzy a išli sme domov. Mala som mu dávať antibiotiká a išli sme spať. Ráno som išla na atletickú súťaž na Starú turú, kde sa stalo aj mne zranenie v behu na 300 m ma zo začiatku niekto surovo podkol a ja som padla. Nakoniec som sa postavila a bežala ďalej. Skončila som vo svojom rozbehu 4 zo 6. Škoda toho pádu mohla som byť prvá. Prišli sme o 15:30 a po nejakých 15 minutách sme išli k veterinárovi. Kenny sa správal normálne, dokonca a vyliezol do auta. Keď sme tam prišli boli tam 3 psy. čakali sme dlho a nakoniec sme prišli na rad aj my. Kennymu dala odväz dole a začala mu strihať srsť. Potom dezinfekcia a nakoniec mu to zase dala do obväzu. Pochválila nás, že sa mu tam nedostala voda. Vďaka tomu, že to mal spevnene, mu to nemusela zašívať. Ešte nám predpísala antibiotiká, ktoré má užívať do stredy. Domov sme prišli pár minút pre 6. Išla som sa najesť a potom na krúžok. Keď som tam prišla tam boli všetci čo mohli a práve išli cvičiť. Pridala som sa k nim (aj keď som váhala) a išla som na neho pomaly. Pripravovali sme sa na súťaž. Najskôr sme si zopakovali úvod a potom sme si išli vymyslieť, aké cviky budú ako zoradené. Keď sme to mali vybavené, sme si mohli robiť dráhu poslušnosti na čas. V tento deň bol Kenny hypeaktivny (čo sa mi páčilo) a tak poslušnosť bola preňho hračka( aj keď čím viac je rozjašený, tým menej mi robí povely ako sa majú). Vynechali sme plazenie a nakoniec tuším aj odloženie. Mali sme to za čas 4:09 alebo nejako takto. Potom sme sa presunuli na dráhu. Kde Kenny nerobil také výkoný ako dráhu predtým, ale aj tak sme si odniesli čas nejakých 29 sekúnd (nepamätám si, ale nad 30 to nebolo určite). Potom sme sa už rožišli a išli domov. Prišli sme asi o 20:20. Nedarmo sa hovorí aký pán, taký pes. Stali sa z nás mrzáci. Fotky sú tu

Výlet                                                                                             30.5

Dnes som sa o 13:00 vrátila z trojdňového výletu v Bezovci a kedže som tam išla zo školy, tak o Kennyho sa starala naša rodina. Keď som prišla Kenny bol hrozne rád(skoro ma nepustil ani domov). Doma som sa vybavovala a okolo 15:00 som išla aj s Mišou venčiť na ostrák. Najskôr sme išli na ihrisko, kde sa Kenny okúpal a potom sme pokračovali cestou kadiaľ viedol rozprávkový les. Prišli sme na chatu p.uč Kuckovej, kde sme si posedeli a obydvaja psy hyperaktívny a bláznili sa. Išli sme naspäť na ihrisko pri vodu a išli sme domov. Cestou sme stretli ešte aj psa pobehalúceho na ulici, tak Kenny mal radosť. Dnes bol Kenny totálne hyperaktívny a hravý. Keby bol taký vždy. Nevadí aspoň je v šírom okolí jediný flegmatik, čo si nechá robiť všetko(niekedy nevýhoda). Máme oskúšane.

Kennyho 2. narodeniny                                                                                        15.5

Tento deň mal Kenny 2 roky. Ráno som išla normálne do školy. Po škole bol krúžok, tak som naň ostala a pripravovali sme veci ohladne súťaže. Odchádzala som odtiaľ o 16:00. Keď som prišla domov, som zobrala všetky veci a zobrala som sa do kuchynky spraviť mu tortu. Najskôr som tam dala konzervu, potom šlahačku a napokon pamlsky. Zo začiatku nevedel načo som mu to doniesla. Začala som ho krmiť aby pochopil, že to má zjesť. Dostal okrem torty aj loptičku, ktorú som kúpila na výstave, ale som mu je nedávala a také plyšové zvieratka, ktoré má rád. Po chvíle ju konečne začal jesť. Nakoniec zjedol všetko. Schovala som všetko a začala som sa s nim hrať (preťahovať a aportovať). Ostatné veci som zaniesla hore a pomaly som sa chystala na prechádzku. Mala som v pláne aby som išla niekde, kde by mohol robiť svoje oblúbené činnosti (aportovať, plávať a byť v horách). Rozhodla som sa, že pojdem na školské ihrisko si vyskúšať dráhu, kde bola nová prekážka kruh. Kedže sme boli chvíľu po jedle som ho nehnala a síce išiel pomaly som skúšala všetky prekážky dôkladne. Skončila som a išla som horom na náš ranč k vode. Síce to nebola dlhá prechádzka, ale mal tam vodu, aportovala som mu kamene a mohol liesť na hory. V klanečnici sa trošku okúpal a síce som ho nežiadala , ale neustále mi nosil hore kamene. Kenny prišiel domov z toho aportovania unavený. Fotky sú tu.

NM cvičák                                                                                          26.4

Ráno som vstala o siedmej hodine a mala som v pláne zájsť si do NM peši. Zo začiatku som chcela ísť autom, ale keď mi Lucia povedala, že ide peši tak som išla s ňou. Mali sme zras o ôsmej pri katolíckom kostole, ja som samozrejme zase meškala. Keď som tam už došla mohli sme vyraziť. Najskôr sme išli chvílku po hlavnej ceste, potom sme išli cez lúky a cez dedinu. Pozerali sme sa často na čas a kedže sme v pohode stíhali tak sme išli pomalšie. Keď sme v ďialke videli nejaké domčeky, Luca už prezváňala Mirovi nech nás príde počkať. Stále sme sa nepribližovali k mestu a tak sme nahodili rýchle tempo. Nakoniec sme tam nejak dorazili do mesta a v mnešicách na nás už čakal Miro s Amysom. Pokračovali sme cez takú cestičku, kde viedol aj trekk a tam sme si pustili psov. Išli k vode a bolo počuť taký zvuk ako keby sa naši psy pobili, keď sme sa tam išli pozreť , tak naši šikovný psíkovia skoro tú zabili, ale nejako tá kočka zdrhla na strom, kde už sa naši psy nevedeli dostať. Odvolali sme si ich a keď sme ich znovu pustili naháňali zase kačicu. Konečne sme nejako došli na hlavnú a odtial to bolo na cvičák kúsok. Po príchode na miesto na nás všetci čakali, ale neboli sme posledný. Poodkladali sme si veci a išli sme cvičiť. Všetkým sa tak úžasne chcelo, že sme cvičili iba raz(obyčajne 2). Cvičili sme to čo vždy (chôdza pri nohe, za pochodu do odloženia, volno a potom k nohe atď..). Následne potom sme sa rozprávali a išli sme všetci k vode, kde sme hádzali do vody psom palice a kamene. Potom sme sa zase rozprávali a nakoniec sme sa rozišli. Niektorý z nás išli ešte na zelenú. Tam sa psy ešte kúpali  a išli sme na také mólo, kde sme skoro každy psa zhodil z toho. Ja som si myslela, že Kenny tam bude už sám skákať(lebo to tak fungovalo) , ale akosi sa nestalo. Potom sme psom aportovali rukavicu, ktorú sme tam našli a išli sme domov. Rozlúčili sme sa s Mirom a s Červom a išli sme domov. Boli sme také radi, že koľko km nás čaká, tak sme išli slimačik tempom. Celú cestu sme iba rozmýšlali ako my prežijeme cez leto súťažný trekk( trasa long 60 km).ˇčakali sme iba keď konečne uvidíme ceduľu Moravské LIeskové. Nakoniec nejak po hodine a pol sme sa dotrepali do lieskového, rozdelili sme sa a išli sme domov. Trasa bola dlhá okolo 16 km, kedže cesta z lieskového bola dlhá 8km. Domov som prišla o tretej.

IV.Novomestký dogtrekking                                                                     25.4

Ráno som vstala o 7 hodine. Pomaly som sa chystala na dogtrekking. Keď som všetko pripravila sme mohli isť k útulku. Prišla som tam 9:20, vtedy tam bolo veľa ľudí, čakali sme kým všetci prídu. Boli tam psy rôznych plemien a veku. Prišlo veľá ľudí. Kým som čakala som sa zapísala do zoznamu účastníkov. Mali sme vyrážat o 9:30 a nakoniec sme išli o nejakých 20 minút neskôr. Išli sme po hlavných cestách cez Mnešice a Záhumenice, kde sa k nám pripojil Miro s Jabubom + Amys a Robin. Potom si Aďa zobrala psov a pokračovali sme na polia pod Tureckým vrchom. Tam sme si zase dali prestávku, ja som dala Kennymu vodičku a aj ja som sa napila a pokračovali sme. Išli sme na Turecký vrch a odtiaľ do Bohuslavíc. Tam sme išli na ihrisko, kde sme sa najedli a napili. Potom ma Aďa požiadala aby som išla s Kennym niečo ukázať z dogdancingu a aj som išla. Nevedela som ani čo mám ukazovať, ale Kenny ma zaskočil, že aj po takej túre bol totálne rýchly (teda aspoň pre mňa, lebo Kenny je zvyčajne pomalý ako slimáčik). Potom ešte ukazovali ako sa cvičí v KK excel TN sibírsky husky, jack rusell  a jazvečík a úkázali nám trošku poslušnosti a dogdancing. A nákoniec sa nám predviedla Lucia s Besy a ukázali dogdancing+ poslušnosť(štekanie). Po chvíle niektorý išli do šenku a ja s červom a Dreamy sme išli k vode, kde sme našim psíkom aportovali. Išli sme naspäť a sme sa všetci ešte porozprávali. Potom som sa už musela odpojiť a ostatní išli naspäť do NM a ja som išla k Žákovicovi(reštaurácia). Keď som tam prišla išla som ešte na WC a zavolala som tatovi aby pre mňa došiel. Čakala som ešte nejakých 10 minút a potom už pre mňa došiel aj tato. A išla som domov. Toto bol zatiaľ ten najlepší dogtrekking. Domov som prišla o 14:45. Cesta trvala nejakých 5 hodín a celý trekk bol dlhý 16 km a ja som našlapala nejakých 10. Fotky sú tu.

Čierny retriever                                                                               7- 8.4

V 1. deň som išla na prechádzku ku jazierku, kde sa Kenny poriadne okúpal. Keď som išla už domov som stretla kamošku s KK a jej bratra. Išli sme teda ešte k jazierku, kde sa hádzalo Kennymu neustále kamene a paličky do vody. Pri odchode, keď Kenny vyšiel z vody tak sa válal po zemi až skončil v uhlí. Bol pekný čierny. V 2.deň sme zas išli do hôr, kde chodil po takom blate tak mal celé čierne laby. Fotky sú tu.

Deň stôp a mojich menín                                                                      28.3

Ráno som vstala asi o ôsmej hodine, išla som do obcodu a potom dať Kennymu jesť. Zobrala som veci potrebné na stopu a išla som do záhrady. Kennyho som priviazala a išla som našlapať stopu. Bola dlhá 102 krokov, dva lomy( 1 na pravú stranu a druhý na ľavú), predmet končiaci stopu bola moja ponožka,  bola 1 minútu stará a maškta bola buď po každom druhom, treťom alebo štvrtom kroku. Priviedla som ho na nášlap stopy a mohli sme začať. Spravili sme 4 chybičky( odklonoval sa). Stopovali sme v bezvetrí. Bola som od neho vzdialená nejaké tri metre. Druhá stopa bola asi o 15:00. Bola dlhá 40 krokov, 1 lom( do pravej strany), predmet končiaci stopu ponožka, stará 1 minútu, maškty na každom druhom kroku. Túto stopu spravil bez chybičky. Bola som tesne za ním. Pracovali sme v silnom vetri. Zaľahnutie automatické.

Skvelý deň                                                                                     22.3

Ráno som vstala o ôsmej hodine. Pripravila som sa a išla som venčiť Kennyho. Keď som prišla, dala som Kennymu jesť a išla som domov, kde som ešte hodinu. Išla som vyčesať psa, nachystať auto a dať Kennymu postroje a obojky. O 10:45 som išla s Kennym do mesta na pravidelné cvičenie. Prišla som medzi poslednými. Keď prišli všetci sme sa rozprávali, lebo cvičiť sme nemohli z toho dôvodu, že tam cvičili ludia z Pobedímu obranu. Postupne všetci odišli a išli sme na plac my. Cvičili sme všetko možné, za pochodu ľahni, volno a potom privolačka k nohe. Cvičili sme pol hodinu a potom kto chcel si zahádzal aport. Besy s Dreamy sa tam pobili pre loptičku.Keď sme skončili sme išli sa prejsť ku Zelenej vode, kde sa Kenny, Dreamy a Amys vykúpali (Besy nemohla mala zápal ucha).  Vo vode bola labuť, Kenny išiel za ňou naštastie som ho v poslednej chvíle odvovala inak by to zle dopadlo, preto musela byť aj Dreamy chytená.Išli sme na detské ihrisko a ja s Lucu sme robili prekážkovú dráhu a húpali sme sa na lavičkách. Išli sme naspäť, rozdelili sme sa a ja s Lucu sme ostali na parkovisku, kde pre náš prišli rodičia a išli sme domov. Na to všetko tam bola sranda, bodal by taká bola vždy. Keď som prišla domov bolo 13:50 a o druhej som mala krúžok, takže som nemala šancu to stihnúť, keď mi cesta trvá 15 minút. Ešte som sa najedla a išla som o 14:10 z domu. Keď som tam prišla tam bola Luca s p.uč zvlášť ako ostatní krúžkari. Chvílu cvičili a zabehali sme si dráhu. Zo začiatku tam bola nuda, ale potom keď sme išli na prechádzku na všetko zmenilo. Išli sme najskôr na Lesnícku chatu a potom sme išli na cestou na skalku. Keď sme vyšli kopec, ktorý bol pri Lesnícke chate, sme si dali odpočinok a napili sme sa. Skúšali sme aký sú naši psi dobrí canisterapeuti a išli sme ďalej. Cestou sme našim psom hádzali palice a kamene. Vyšli sme na Pánové a odtiaľ domov. Domov sme prišli o 7:00 a boli sme unavení. Fotky sú tu.

1.tohtoročný dogtrekking                                                                      30.1

Vtento deň sme sa vopred, že si spravíme prechádzku na Javorník.  Všetci sme sa mali stretnúť na futbalovom ihrisku o 10:00, aby nás nebolo málo som pozvala aj ludí z novomestkého cvičáku. Ja som chcela ísť z domu o pol, ale nakoniec som išla o 10 minút neskôr. Chcela som tam prísť načas tak som si nejakú polovičku trasy na ihrisko zbehla. Kenny bol pustený aj cez hlavnú cestu. Stihol si aj precvičiť štekot na psoch. Jako skoro vždy som prišla tam posledná. Kenny sa privítal so všetkými psíkmi, bol tam aj nový psík- Fergie. Keď sme boli všetci sme sa mali stretnúť s učiteľkou na Ostrom vrchu, ale ona išla za nami a aby sme sa neobišli sme spolu komunikovali cez mobil.. Keď sme sa všetci stretli išli sme na zjazdovku a tam sme šlapali kopec. Pokračovali sme na hrubú stranu okolo krčmy. Išli sme cez dedinky. Keď sme boli zas v horách sme sa rozdelili na skupinky. Jedni boli kilometer vpredu a tam boli- p.uč+ Argo a Asta, Ala+ Fergie, Veronika+ Borek a tí druhí sme sa držali vzadu a išli sme pomaly, veď to mala byť prechádzka. Spolu sme vkuse kecali a boli tam- ja+ Kenny, Aďa+ Rick a Scarlett, Lucia+ Besy a Mišo+ Nelly. Veru mali sme o čom. Prvá skupinka nás väčšinou čakala. Keď sme prišli na takú lúčku sme si spravili naše spoločné fotečky a pokračovali sme ďalej. Prišli sme na lesácku chatu pod Javorníkom, strášne tam fúkalo a ja som veru nebola bohviejak oblečená tak mi bola zima a aj niektorým dalším a zas niektorým bolo teplo. Tam sme sa napapali, napili a oddýchli aj my aj naši milovaní psíkovia. Keď sme sa vracali naspäť tak prešlo popri nás srnka a Kenny s Argom ju išli nahánať., ale Argo si dal povedať a išiel naspäť. Po minute došiel aj Kenny.Išli sme inakšou cestou lebo sme išli odprevadíť učiteľku a zároveň aj ona nás. A tak nás ostalo o jedného človeka menej. Išli sme cez lúky aby sme neišli cez cestu a bolo to určite lepšie. Cestou sme narazili na vodičku a Kenny s Besynou aportovali vo vode, ponárali sa a chytali kameňe. Kenny višiel celý mokrý a hneď sa mi vyválal v tráve aby sa necítil tak čistučký. Prišli sme na lúku za ihriskom a nejaké deti si tam postavila z obkladačiek nejaké útvary a vyslali sme našich psov aby cez to skákali, no Kenny na to raz´vyskočil a ono sa to pod ním postupne prepadávalo a skoro to padlo na Ricka. Pri ceste prišlo pre Aďu a Alu auto a tak oni už tiež odišli domov. My ostatní sme sa zatiaľ rozhodli, že si ideme zabehať dráhu. Najskôr išla Luca s Besy a potom ja s Kenny, predsa Kenny je trochu pomalý. Prešli sme to dvakrát a Kenny bol tak unavený, že si lahol na zníženinu a ako pravý canisterapeutický pes mu absolútne nevadil keď si naňho vyložím nohy. Tak som dojedla a dopila posledné zásoby aby som mala lahšiu kapsu. Odťial sme už išli iba domov a ja som išla nakoniec sama. Predpokladaný príchod sme mali o 16:00 a vtedy som aj došla. Trasa mala 20 kilometrov a trvala 6 hodín. Už sa teším na další a ďakujem p.uč, že takéto niečo organizuje. Tešíme sa dńa další. Bolo tam dobre. Fotky sú tu .

Výstava psov                                                                                   24.1        

Dnes sa konala Medzinárodná výstava psov v Trenčíne. Ako každý  rok aj tento som tam nemohla chýbať. Chodievame tam zvyčajne z krúžku. Išli sme ráno do mesta autobusom a potom vlakom do Trenčína a tak aj naspäť. Cestovali s nami aj pár psíkov. Dorazili sme na miesto.Tento rok som si konečne chcela pozreť kruh, kde sa vystavujú zlatý retrieveri a cestou som si pozrela aj border kolie. Dali sme si rozchod a ja som radšej chodila sama aby som si vybavila čo chcem. Keď som išla do vnútra som zbadala krásneho goldena (lepšie povedané bola to sučka), ktorý bol oblečený. Tá sučka bola gravídna. Rozprávala som sa s tou tetou o všetkom možnom. Išla som ďalej a v takej ohrade boli štyria psíci z CHS Evidog. Najmenej polhodinu som ich hladkala a hrala sa s nimi. Popozerala som všetkých goldenov a vrátila som sa na miesto, kde sme sa mali stretnú. Boli tam obchodíky a kedže niesmen zabúdať na Kennyho som mu kúpila frisbee disk a ešte aj takú plátenú dummu, ale tú som nekúpila v tom pavílone, ale kde boli retrieveri. Išla som hore po schodoch, kde boli práve ukážky agility. Trošku som si oddýchla, napila sa, najedla a pokračovala som. O pár hodím som sa vrátila sa vyhodnocovanie súťaží. Z tejto výstavy som si odniesla dobre vela hračiek a aj žuvacie kostičky. Strávila som tu celý deň a domov som prišla poriadne unavená, ale muśela som ešte vyvenčiť moju nezbedu. Môžem povedať iba jedno- dnes bol super deň a teším sa keď budem mať papierového goldena. Fotky sú tu.                                                                                                               

Naša prvá veľká sánkovačka                                                                    7.1

Takže v tento deň sme sa dohodli na spoločnú sánkovačku a samozrejme a s našimi psíkmi. Išli sme asi o druhej hodine, išli sme v tejto zostave Ja a Kenny, Miša a Bugsy, Majo s Maxom,  Kika( Mišina sestra), Aďo (Majov brat). Mali sme so sebou lopaty, taniere a boby. Náš cieľ bol jednoduchý ísť na Ostrý vrch, tam je taký kopec výhradne na lyžovanie atď..Ale išli sme naň zozadu, čo bolo pre nás výhodné, lebo sme do hôr došli za 7 minút. Tam sme išli po takej cestičke, kde sme sa dos´tali na takú lúku a odtiaľ skoro ide hore. Boli tak veľa vyvýšenín a to nám sťažovalo prácu. Tam sme aj vyskúšali akých máme dobrých záprahových psov. Našou obeťov sa stala Kika. Nebolo to tam vyšmýkané, takže Kika neišla ani meter.  Po tomto sme pokračovali po kopčekoch. Počas toho sa psíci šantili so sneho a hlavne hrabali všetko čo sa dalo, každý pes skončil s celým posneženým ňufákom. Po poriadne dlhšej chvíle  sme sa dostali na miesto. Mne to išlo dosť pomaly, kedže som mala lopatu.Kika mala boby, Aďo lopatu a Majo s Mišou mali tanier. Znovu sa ukázalo aký je pes užitočný a môj milovaný Kenny mi v 1.kole pomohol a začal ma ťahať, lenže Max mi to všetko pokazil, lebo je agresívny a chcel sa s Kennym byť. To všetko pre Bugsynu, žiarlil, keď sa s ňou hral Kenny, je sa suky háklivý, pretože už nakryl 3 suky a viete si ďalej predstaviť. Ale späť k téme. Šmýkali sme sa o sto šesť, raz sme ja s Mišu skončili aj v kríkoch a taak. Ešte mi pomáhal aj Kenny odniesť tanier hore, začo mu ďakujem. Všetkok sneh sme mali za chrbátom atď. Po nejakej 3/4 hodinke sme sa rozdelili s Majom(ony sa išli inde sánkovať a nám sa nechcelo). Potom sme išli tiež a my za pár minút. Cesto domom sme sa zastavili na takom sene odkiaľ sme zoskakovali a psy s nami. Našej Kikuške sme dali psíkov aby ju ťahali. Raz sa nechcelo Kenny a potom zas Bugsy tak sme to nechali tak. Išli sme zvyčajne po ceste tak śme nemali ani psov pustených. Prišli sme domov celý premrznutý a zasnežený. Toto nám trvalo okolo 2,5 hodiny. Fotky sú tu.

Prechádzka                                                                                       6.1

Deň predtým sme sa dohodli, že pôjdeme venčiť. Pôvodne mala ísť aj Lenča s labradorkou Besy, ale nakoniec sme išli takto- Ja a Kenny, Miša a Brandy, Bugsy a Luca s NO Besy. Išli sme okolo Lenči do hôr aj s Mišou, tam sme stretli Lucu a Besynu a vybrali sme sa na prechádzku. Najskôr sa hrali iba Besyna s Bugsynou, potom sa k ním pridal aj Kenny. Besyna má veľmi rada sneh tak sme jej celú cestu ten sneh kopali. Bola to celkom zábava. Každú chvílu sme čakali kedy sa pred nami objaví srnečka aby ju mohli psy nahánať a staviť sa ktorý pes príde čo najskôr. No nakoniec sa nám všetky vyhýbali. To bola, ale smola. Prišli sme na takú cestičku a išli sme na náš cvičak a trochu sme si aj zabehali dráhu, museli sme celkom opatrne, predsa len bol ľaď. Cestou domov sme išli klasicky po ceste a naša milovaná Miška sa rozhodla ísť zapásť všetkých štyroch psov a to ešte aj dole kopcom. Tak sme jej dali všetkých psov a ja s Lucou sme sa rozbehli aby sa naši psy tahali za nami a ona sa šmýkala po ceste. Potom nám to všetkým pokazil taký pes, golden Dasty, ktorý bol totálne agresívny, hlavne na psov. POtom sme sa všetci porozchádzali domov. Prechádzka nám trvala asi 2,5 hodiny. Fotky sú tu.

2x za deň                                                                             5.1

No tak tento de) sme sa rozhodli, že pojdeme aj s mojim bratrancom( bez psa) do hôr. Včerajší celý deň snežilo tak sme mali ráno okolo seba samý sneh.V yrazili sme o 11 hodine a išli sme čo najkratšou cestou do hôr. Mysleli sme si, že v horách predsa len niekto bude, ale nebol. Vedeli sme to podľa stôp. Spravili sme si tam také menšie koliečko a išli sme na takú cestu kde sme sa hrali so psom a zdrhali Laure(mojej sesternice), skoro vždy nás našla. Išli sme cez lesíky a dostali sme sa k takému posedu, ale hneď sme išli. Vrátili sme sa na cestičku od ktorej sme došli.Išli sme domov, kde sme došli celý premrznutý. Prechádzka nám trvala 2 hodiny aj keď sa to tak nezdá. Ešte som išla znovu do hôr okolo 4 hodiny a to sme išli cestou na polovnícku chatu, ale až tam sme neišli. Niekde v polovici sme sa vrátili aby sme neišli po úplnej tme domov. Keď sme sa vrátili Kenny bol už z toho všetkého unavený. Prechádzka nám trvala okolo hodiny. Večer sme sa ešte hrali na ceste. Fotky sú tu.

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk

TOPlist
Tvorba webových stránok na WebLahko.sk  |  Nahlásiť protiprávny obsah!  |   Mapa stránok