Založiť webovú stránku alebo eShop
Archív 2010

Vitajte na stránke kenny.wbl.sk v sekcii Archív 2010

Úpravu tohto bloku zahájite dvojklikom...

 
Skúšky RH E: Už o 6 hodine sme vyrážali k zápedných susedom sa pokúsiť o zloženie skúšky RH E. O tri štvrte na 7 sme už boli na mieste, chvíľu počkali a o pol hodinu sme už vyrážali na ruiny pozriť ako sa bude dariť ostatným. Iba jeden pes nespravil ruinu z 3. Asi o 12 sme išli naspäť na cvičisko a čakali kým pôjdeme na plochu. Zo začiatku som mala aj nervy, ale to zmizlo. Kenny veľmi pekne vyhľadal ležiacu osobu a vyštekal ju. Strhnuté body sme mali, že prestal štekať, keď som bola bližšie. Potom nastúpilo vysielanie do strán a s tým spojené hľadanie. Išiel pekne vybehol asi tak na 10-20 metrov. Plochu sme spravili na 89 bodov. Špeciálku ešte spravili 2 psovodi (RHE, RH FLA). Po 2-3 hodinách sme sa opäť vracali na cvičák, najedli sme sa a mohli nastúpiť na poslušnosť. Chôdza na vodítku aj bez vodítka sme mali na známku dobrý a spravil mi na začiatku rovnakú chybu, že si sadol a myslel si, že máme odkladačku. Inač jeho výkon bol dobrý, strelili mi pri voľne s privolaním a nechcel mi už ďalej pokračovať, takže asi nejaký bod dole. Nazbieralo sa to a skončili sme s 87 bodmi, čo som bola dosť sklamaná, na memoriále mal za 98. Celkovo 176. Na poslušnosti vyleteli ďalší 2 vyleteli na poslušnosti. Celkovo spravili skúšku 3 psovodi zo 8.
 
 
 
Memoriál Zdeňka Katolíckeho Suchá Loz: Už po druhýkrát sme pricestovali na Moravu a išli sme sa tam zúčastniť súťaže. Hneď večer o 20.00 sme išli do ruiny situované vo Vlčnove. Aj plocha aj ruiny boli podľa skúšky RH FLA, RH TA. Ruiny neboli až také ťažké. Kenny sa vždy išiel na rovnakú vzdialenosť. Nakoniec sa ošmietal okolo rúry, v ktorej nakoniec bola osoba. Nakoniec mi osobu ležérne vyštekal pred koncom časového limitu. Dostali sme 105 bodov z 200. Prekvapil ma, myslela som, že nenájde ani jednu. V sobotu doobeda sme išli do lesa. s lesom som nebola spokojná, síce aj odišiel na väčšiu vzdialenosť, ale nie až tak ďaleko. jedna osoba, ktorá bola vzdialená veľmi ďaleko.  Od druhej som ho naneštastie odvolala. Body sme mali iba za prehľadávanie, t.j. 55 z 80. Po hodine sme nastúpili na poslušnosť a obratnosť podľa RHE. Kenny krásne pracoval. Strhli nám iba dva body za neodbehnutie na 10 metrov a za jeden navyše povel. S 98 bodmi to 100 sme mali druhú najlepšiu poslušnosť. Som rada, aj keď sa záchranárčine nevenujeme tak dlho, sme celkovo skončili na 5.mieste s 258 bodmi z 500.            
 
 
                       
      
                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                         
Záchranárske sústredenie Holíč: V piatok sme prišli o 17 za silného daždu. v sobotu sme o 8 nastúpili na stopu. Mali sme 100 krokovú a 2 oblúky, bola bez chyby. Doobeda bola poslušnosť, obratnosť, ktorá bola celkom slušná. Poobede sme išli do ruiny, bola to štvorposchodová budova plná úkrytov, rôznych materiálov. Skúšali sme aj debne, ktoré mu nerobili problémy. V nedelu sme o 8 boli v kaštieli, kde nás mali natáčať televízia. Bola to výborná ruiny plná kanálov, dier a miestností, kde bola tma. Dalo sa tu ukryť na mnohých miestach. Potom sme si  zaštekali. Kennymu nevadí tma a ani skákanie cez kanály. Po ruine sme išli na stopu, ktorá bola dlhá 200 krokov s jednym pravým lomom. Krásne stopoval. O 13 sme išli do lesa. Bol to les s dvomi priekopami a v jednej boli pamely. Les bol mierne hustý. Kenny štekal síce iba raz, ale som si poriadne preverila jeho nos. Figuranta som dala pod panely, bol mierne zakrytý. Našiel ho a začal štekat akonáhle bol k figurantovi najbližšie. Týmto sme to ukončili, pretože to bolo výborné. O 17 sme odchádzali.
 
 
 
 
Turistika v Malej Fatre: Odchod o pol 4 v piatok. Boli sne ubytovaný v autokempu v Belej. V sobotu o siedmej sme vyrazili zo Štefanovej na Veľký Rozsutec. Trasa bola dlhá nejakých 20km, ale bola náročná na stúpanie. Cesta bola príjemná s chladným počasím a krásnymi vodopádmi s dvomi rebríkmi. Veľký Rozsutec bol krásny, majestátny s nádhernými výhľadmi. Cesta späť bola náročná na klesanie, boli tu skaly, štrk, reťaze...V nedeľu sme sa vydali do Jánošikových dier, cesta bola krátka, plná rebríkov. Diery boli veľmi pekné. Keď sme sa vrátili išli sme si zajazdiť na kone. 
 
 
 
 
 LVT Jelenec pri Nitre: Už tretí rok sme sa vydali do jelenca na LVT. Prilákala ma sem záchranárska kynológia. Pondelok sme prišli po obede, vybalili sme sa, navečerali a večer sa konal prvý tréning poslušnosti. Kenny bol pozorný a uprene sa na mňa pozeral, pri obratnosti bol šikovný. Od útorka sa konal trojfázový tréning. Pred raňajkami stopy, po raňajkách  čiastočná poslušnosť, po obede vyhľadávanie v lese a po večeri niečo na odľahšenie. Po dlhšej dobe sme sa opäť vrhli do stôp, Kenny nezabudol čo to je a výborne stopoval. Už vypracoval aj oblúky, z troch stôp pokazil jednu úplne z vyčerpania. Naučili sme používať vietor, chyby boli opravené. Poslušnosť sme mali tak, že začiatočníci cvičili klasickú poslušnosť a my sme mali na každý deň niečo ine, napr. aporty, plazenie, vysielačky, kliker, vysielanie do strán atď. Vyhľadávanie nás baví a skúšali sme dvoch figurantov a vyhľadal oboch aj ich pekne vyštekal. Večer sme zvyčajne mali tiež nejaké cviky alebo obratnosť.Tábor sme si užili a spnili sme to prečo sme tam išli, aby sme sa zese niečo naučili.

Videa: www.youtube.com/my_playlists?p=99AD5D7DB595946A

 
 
 
LVT záchranárov Suchá Loz: Prvýkrát sme sa zúčastnili výcviku v čechách. bol odlišný od našeho. Cvičili sme každý deň okrem štvrtku. Doobeda špeciálka v lese a navečer poslušnosť a obratnosť. Pondelok sa konali skúšky IRo, ktorých sme sa zúčastnili ako svedok. V Útorok sme išli do Uherského Brodu na zľanovanie, Kenny bol pokojný a mňa to hrozne bavilo. V Stredu sme išli do ruiny do Kunovích, Kennymu materiál najskôr vadil, ale potom to bolo už super. V piatok sa konal Nominační závod o štart na MČR IZS 2010, zatiaľ čo závodníci cvičili plochy, my sme išlido ruín. V sobotu sme cvičili ráno poslušnosť, obratnosť a neskôr aj ruina. Kedže nám začalo pršať, tak sme museli odísť skôr.
 
 
 
Výcvikový víkend záchranárov: V piatok sme prišli o 15:15. O 20:00 sa konala schôdza a večer sme trávili rozpravaním. Sobota sa trávila výcvikom. Skoro ráno niektorý si išli zacvičiť stopy. Doobeda sme cvičili v jednej ruiny, Kennymu výcvik išiel. Poobede sme išli do druhej ruiny cvičiť. Večer sme si ešte opekali a grilovali. V nedeľu sme išli si poocvičiť do tretej ruiny (Kenny tu už pekne vyštekával).
 
 
 
Haw show: Konala sa o 17 hodine na futbalovom ihrisku v Hornej Strede. Súťaž sa začala s oneskorením a my sme mali číslo 1 takže sme sa šli ukazovať prvý. Síce som nevedela, čo budem ukazovať predsa len sme nejaké triky ukázali. Na štartovacej listine bolo prihlásených 22 psíkov. Potom nasledovala ukážka agility a nasledoval pretek začiatočníkov a pokročilých. Nasledovala tombola a výsledky. My sme vyhrali titul Najlepší tím. Náš diplom je tu. Niektoré fotky sú tu
 
        
 
 
 
 
Stopa: Síce sme začali stopovať asi od februára, ale táto stopa sa nám podarila. Bola dlhá nejakých 40 krokov , 1 lom, 2 predmety a pár pamlskov. Síce pamlsky neboli pri sebe blízko, ale Kenny pekne stopoval. Išiel pekne po stope, zaľahnutia mu ešte nejdú. Spravila som aj krátke video, ktoré nájdete tu. Je tam vidieť ako pekne vypracoval lom a aj zaľahnutie jedného predmetu.
 
 
 
Panská JavorinaZraz sme mali o 7. Najskôr sme išli cez Beckov, Kálnicu až na Pánsku Javorinu. Počasie bolo zo začiatku pochmúrne, ale neskôr slnečné. Trasa bola stredne náročná. Ešte predtým ako sme išli na javorinu sme išli k útulnej izbe a od nej ku krížu. Na panskej javorine sme si dožičili výhľadu na Topolčiansky hrad, Považský Inovec..Naspäť sme išli kratšou cestou a za 10 minút sme boli pri útulničke, potom nás čakala cesta 700 m klesania ku maringotke a odtiaľ po ceste až ku Kálnice k lyžiarskemu stredisku. Potom sme išli autom domov. Prešli sme nejako 30 km. Fotky sú tu.
 
 
 
Záchranárske sústredenie Varín: Tieto dni sme pre nás strávili nezvyčajne a zaujímavo. Príchod sme mali večer a približne o ôsmej bola večera. Sústredenia sa zúčastnili ľudia zo BKZB, PZŽ, KPZ. Ráno sme mali výcvik poslušnosti a obratnosti na cvičisku vo Varíne a poobede plošné vyhľadávanie. Počasie bolo premenlivé. V nedeľu ráno následoval výcvik v ruine. Približne o druhej sme odišli. Som veľmi rada, že sme sa ho zúčastnili a naučili sme sa zase niečo viac.
                          www.youtube.com/watch?v=Oa17LCXCMlU
                          www.youtube.com/watch?v=_JiTkfUhJzk
 
 
Považský Inovec: Vyrážali sme približne 7:10 zo svetelnej križovatky. Išli sme na Beckov, potom Selec a nakoniec sme prišli až k našemu cieľu. Išli sme traja. Síce sme sa až k vrcholu nedostali pre zlé počasie, ale boli sme celkom blízko pri bode Sviniarky. Počasie bolo škaredé, snežilo, fúkal vietor..Napriek tomu sme sa pekne prešli. Terén bol nadočakávania, také dlhé a strmé kopce som v našich končinách nečakala. Naspäť sme šli do Mníchovej Lehote odtiaľ vlakom do Trenčína a do mesta. Domov sme sa dostali o deviatej. Prešli sme si nejakých 30km. Longári aj Miďári sa majú na čo tešiť v Auguste. Fotky najdete tu
 
 
 
Detský domov Pieštany: Ďalšia naša canisterapeutická misia. Išli sme skoro tak istom zložení ako minule. Išli sme vlakom a približne o pol 2 sme sa dostali k DD. Všetci nás privítali, následovalo pár ukážok a išlo sa venčiť na dvor. Deti sa vynaháňali so psíkmi a pohrali. Keď sme išli domov tak nás skoro nepustilii. Fotky sú tu.
 
 
 
 
Haluzice: Ráno o 9 sme vyrazili s ML a išli sme peši do mesta. V meste sme boli o 9:45 a o 10 sme boli dohodnutý v Záhumeniciach. Aďa a Rena boli u Ali tak som šla k nej. Potom sme vyrazili a išli sme cez Turecko do Trienčianskych Bohuslavíc a za nejakú hodinu sme tam došli. Potom ešte sme išli nejakú hodinu do Haluzíc, kde nám už začalo pršať. Tak sme sa v zrúcanine dlho nezdržali a išli sme naspäť. Po ceste bol aj sneh aj blato, takže sme sa ešte aj očistili. O nejakej 4 sme už boli späť v meste a išla som na autobus o 16:20. Ešte predtým som psa usušila a mohli sme ísť dnu. Domov sme prišli o 5 a prešli sme nejakých 25 km.
 
 
 
Canisterapia v Detskom domove: Mali sme zraz v  Detskom domove NMn/V o 15:50. Prišla som tam v predstihu a chvíľu po mne prišli aj ostatní. Hneď, keď som prišla začali deti vrieskať od radosti. Potom sme chvíľu ešte čakali na Maju, ale keď dlho nechodila tak sme išli už do vnútra. Vyzuli sme sa, prešli do obývačky, kde sme si sadli a začal prihovor. Bolo tam strašné horko. Aďa porosprávala o klube, našich psov, útulku atď. Potom so išla ukázať trochu z dogdancingu, ale nefungovala technika tak sme chvíľu čakali. Potom sme začali "tancovať". Zo začiatku mu to neišlo dobre, ale potom sa už začal radovať, tak už bolo všetko fajn. Po tanci nasledovali ukážky canisterapie a polohovania. Deti boli úžasné a Kenny krásne polohoval (aj som to očakávala). Boli sme tam nejaké 2 hodiny a potom sme išli domov aj keď sa nám nechcelo. Fotky sú tu.
 
 
 
Čipovanie: Nadvečer okolo pol siedmej sme sa chystali k nášmu veterinárovi do Bošáce. Keď už sme tam prišli on už tam bol. Postavila som ho na stôl pichol mu do ľavej strane krku hrubú ihlu a už bol začipovaný. Ešte nemá svoje číslo čipu, pretože nemal baterky v čitačke a aj tak ešte musel prepísať všetky informácie z očkováku na pet pas. V útorok si ideme pre to.
 
 
 
Lazy pod Makytou: V piatok  sme sa zbalili a išli na stanicu, odkiaľ nám išiel 17:25 vlak do Púchova. Trvala 45 minút. V púchove sme čakali na auto a keď prišlo sme sa odviezli do lazov a odtiať tragačom tesne pred chatu. Ku chate to bol kúsok. Cesta bola hrboľatá. Na chate nás už čakali Aďa, Monika a Miro. Privítali sme sa, popozerali chatu a ubytovali. Po pár hodinách prišla aj druhá skupina, ktorá išla autobusom. Celkovo nás na chate bolo 9+ 10 psov.  Večer sme sa poprechádzali a išli okolo druhej spať. Ráno som vstala o 8:30, pomaly som sa obliekla, najedla a okolo 11 sme sa išli poprechádzať na Lieskovec. Trasa nebola náročná. Na chatu sme sa vrátili o 4 alebo tak nejak. Spolubývajúce nám spravili večeru, tak sme sa do sýtosti najedli.  Potom nám čas už rýchlo ubiehal. Išli sme spať o polnoci a ráno začalo veľké upratovanie. Väčšina z nás odišla na stanicu taxikom alebo autobusom. My sme poupratovali a okolo jednej sme išli dolu do dediny až ku kostolu, kde nám mal čakať taxi. V taxiku sme s Kennym sedeli vpredu a cesta ani neviem koľko trvala. Na stanicu sme prišli zase tesne pred odchodom do vlaku. Rýchlo sme si kúpili lístky nastúpili do vlaku a tlačili sme sa v uličke. Fotky sú tu a pokračovanie tu
 
 
 
Čachtický hrad: Ráno sme išli z Kamennej a náš cieľ bol Čachtický hrad. Išli sme štyria. Trasa viedla cez Višnové a potom po zelenj značke až na hrad. Spiatočná cesta viedla cez kameňolom, salaš až do mesta. Trasa bola nenáročná. Fotky tu
 
 
 
Turistika, eutanázia, zásielka: Ráno okolo 10-tej sme išli ku cintorínu, kde nás mali čakať pšíčkari z NM. Pokračovali sme do hôr a na Rolincovú. Ostatní trochu zaostávali, lebo sa rozprávali. Od Rolincovej sme pokračovali a napojili sme sa na zelenú značku. Išli sme cez lesnú cestičku, cez polia a nakoniec sme išli na posed a odtiaľ na skalku, kde sme chvíľu zotrvali a išli sme na Landrovskú jaskyňu. Išli dole po cestičke a keď sme vyšli sme pokračovali na posed, kde nás lucia s mirom počkali. Išli sme naspäť, ale nie tou istou cestou. Išli sme okolo koňoch. Cez lúky, okolo domu a pokračovali poľnou cestou. Cestou sme sa guľovali. A za dlhšiu chvíľu sme sme vyšli na cestičke a potom okolo školy a vyšli sme na ceste. Išli sme cez konce a potom cez hory a späť na parkovisko. Tam sme sa oddelili. My sme išli domov  a oni peši do mesta. O 16:00 sme prišli domov. Doma ma čakal balík, objednala som si veci zo Zera. Máme nový postroj a sedák. Postroj Kennymu sedí a nad sedákom som chvíľu rozmýšlala ako to má byť. Som rada, že mi to prišlo. Za nejakú polhodinu prišiel veterinár a usmrtil Alina. Dožila sa krásnych 15 rokov a v posledných dňoch sa mu zle chodilo. Strávili sme spolu 1 rok a veľa ma toho naučil. Nebol vždy taký, aký som chcela, ale myslím si, že som ho veľa naučila a oň naučil tiež mňa veľa. Zo začiatku bol agresívny, ale keď prišiel Kenny zmenil sa na bojazlivého psa. Mala som ho rada, ale nemala som k nemu silné puto. Bude mi chýbať a dufam, že sa v psiom nebíčku bude mať dobre.  

Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk

TOPlist
Tvorba webových stránok na WebLahko.sk  |  Nahlásiť protiprávny obsah!  |   Mapa stránok